Hoci Taiwan vyprodukoval viacero filmov otvárajúcich, prípadne diskutujúcich, témy týkajúce sa života a bytia LGBTQ, neraz ako politický manifest pri vyrovnávaní sa s vlastnou rigidnou minulosťou, v západnom svete rezonujú dve mená. Paradoxne, ani Ming-Liang Tsai, ani Ang Lee sa sami nikdy neprofilovali ako tvorcovia teplých filmov, gejské postavy či trademarky queer subkultúry akosi prirodzene vyplynuli z tém, ktorým sa venovali. Leeova Svadobná hostina je v prvom rade komentárom k tradičnej čínskej rodine, kde každý žije podľa storočných očakávaní dávno mŕtvych predkov a v záujme rodinnej cti („zachovania tváre“) a naplnenia, niekedy i neexistujúcich očakávaní, je schopný zohrávať divadielka na úkor vlastnej životnej pohody. A áno, byť slobodný po tridsiatke je jedna z tých vecí, čo sa nepatria. Byť teplý je už absolútne mimo. No vo filme sa to dá s humorom.

Ming-Liang Tsai pre zmenu zaradenie svojich filmov ako LGBTQ dosť dlho odmietal ako vymedzenie sa voči publiku. Jeho témy sú totiž z rodu prekračujúceho rody, pohlavia či sexuality. Sú o dospievaní, objavovaní a naplňovaní vlastných sexuálnych túžob v ich telesnej podobe, no najmä túžob po cituplnej intimite, ktorá je o komunikácii a nielen o strete dvoch tiel. Pritom prezentuje kódy queer subkultúry tak elegantne a nonšalantne, že z klišé sa stáva symbol. Jeho filmy sú subtílne, no hravo rozšafné zároveň. Sme radi, že vám z nich môžeme predstaviť štyri – Koľko je tam hodín?, Zbohom, Dračia brána, Chuť melónov a Nechcem spať sám.